Ten moment, keď sa vám zrýchli dych, sťahujú sa ramená k ušiam a v hlave sa spustí nekonečný kolotoč myšlienok na všetko, čo ste nestihli.

Budíček zvoní o siedmej ráno, ale vy už tri hodiny ležíte v posteli a cítite sa tak, akoby ste celú noc vykladali kamión s cementom.

Sťahujúci sa hrudník a povrchný dych pri pohľade na obrazovku – telo reaguje na neviditeľnú hrozbu ako na medveďa v lese.

Obklopený ľuďmi na rodinnej oslave či v otvorenej kancelárii, no pocit izolácie je takmer fyzicky cítiť v hrudi.

Ležíte v tme, v miestnosti je chladno a ticho, no vo vašej hlave práve prebiehajú intenzívne vyjednávania o tom, prečo ste pred piatimi rokmi v tej diskusii odpovedali tak nešťastne, alebo čo sa stane, ak zajtra zabudnete na dôležitý termín.

Stojíte pred skupinou ľudí na prezentácii, čakáte na dôležitý telefonický hovor alebo vás práve prekvapil agresívny vodič v dopravnej zápche.

Siahate po prebudení prvých päť minút na kontrolu e-mailov, správ v WhatsAppe alebo nekonečný scrolling sociálnych sietí, hoci ste si sľubovali, že dnes ráno si doprajete pokoj?

Je už 20:30, sedíte pri večeri s rodinou alebo v tichu s knihou, keď vám do vrecka s pípnutím dopadne e-mail od šéfa s nadpisom „len rýchla otázka“.